Žena odchádza k moru
— „Prečo si taký smutný?“ — „Ale… moja žena odchádza na tri týždne k moru.“ — „To ťa teda nechápem?!“ — „Prečo? Keby som nebol smutný, mohla by si to rozmyslieť!“
— „Prečo si taký smutný?“ — „Ale… moja žena odchádza na tri týždne k moru.“ — „To ťa teda nechápem?!“ — „Prečo? Keby som nebol smutný, mohla by si to rozmyslieť!“
— „Môj manžel zomrel tri dni po svadbe.“ — „To teda dlho netrpel.“
— „Miláčik, keby som spadla do rieky, skočil by si pre mňa?“ — „A keď poviem, že áno, spadneš?“
Manželská hádka vrcholí, ona zurí a kričí: — „Radšej som si mala vziať diabla než teba, tyran jeden!“ — „Ale, miláčik, sama predsa dobre vieš, že sobáše medzi blízkymi príbuznými nie sú dovolené!“
Manželka hovorí: — „Som taká roztržitá. Chcela som ti kúpiť kravatu a kúpila som si kabelku!“
— „Ako sa vaša manželka dostala do blázinca?“ — „Šli sme na výlet do hôr, kde bola nádherná ozvena. A ona vždy musí mať posledné slovo…“
On: — „Prosím ťa, neštvi ma, lebo vo mne prebudíš zviera!“ Ona: — „… a ty si myslíš, že sa bojím somára?!“
Manžel sa ma dnes po príchode z práce spýtal: — „Prečo u nás nie je upratané, keď som bol celý deň doma?“ Odpovedala som mu otázkou: — „A prečo nie sme bohatí, keď si bol celý deň v práci?“ Ďalej sa radšej na nič nepýtal…
Pýtajú sa starého mládenca, kedy sa ožení. — „Mám to veľmi ťažké. Kedykoľvek si privediem domov nejaké dievča, mama ju vyhodí.“ — „Tak si nájdi podobnú mame.“ — „Aj to som skúsil, ale tú zasa vyhodil otec.“
Vonku mrzne čoraz viac… a tá moja ženská nerobí nič iné, len čumí cez okno. Ak to takto pôjde ďalej, asi ju budem musieť pustiť dovnútra…