Slovák a Rus si telefonujú: "Ivan, v televízi hovorili, že tam u vás sú hrozné mrazy, cez -50 stupňov." "To je hlúposť, najviac tak -20." "No nie, teraz to hovorili na Jojke, vraj cez -50." "Ale no tak, možno niekde majú -25, ale to skôr výnimočne." "No ale tie zábery boli hrozné, tie omrznuté stromy, domy, záveje ..." "Jáááj, ty myslíš vonku ?!!
Dvaja Východniari sa stretli po Vianociach v práci: - Ta co ci prinešol Ježiško, jaki podarunek? - Budzeš kukac! Hibaj ku oblačku. Vidziš to nove be-em-ve? - Hej, bars šumne... - Tak takej farbi ceplaki!
S kým susedí Rusko? S kým sa mu zachce.
Učiteľka hvari dzecom v škoľe: - Dziefčata, ked v škoľe na hodziňe zaś Deži povie dajake sproste slovo, tak šicke odejdzeme von z triedi... Začala hodzina a učiteľka śe pita: - Tak detički, co je nove v našim mesce? - V našim mesce začaľi staviac bordeľ - hvari Deži V tim śe postavia šicke dziefčata a i s učiteľku idu von z triedi a Deži za ňima kriči: - Dze idzece...?, šak ešči ľem kopu zakladi...
Na počiatku stvoril Boh nebo a zem, všetko ostatné je made in China.
Vojdze vychodňar v amerike do baru a hutori: Dajce mi whisky. Barman: "Ešči nikto tu nevypel fľašku whisky a stavim še s tebu o 100 doľare, že ani ty nevypiješ". Vychodňar še otoči a odejdze. O petnac minut še rozľecia dzvere a vychodňar nazad a hutori: " Príjímam tvoju stavku". Vžal fľašku whisky vyžral ju za pejc minut. Barman: "To som ešči v živoce nevidzel a ani by som neverel, že še to da. Vychodňar: "Ja tež tomu neverel, ta som sebe to išol vyskušac perše do baru naproci".
Podľa rozhodnutia Európskej únie nesmie žiadne jedlo obsahovať v názve hanlivý výraz voči etnickej rase. Preto sa u nás ruší názov Cigánska pečienka. Nový názov je Neprispôsobivý rezeň.
Slovák vysvetľuje Američanovi, čo znamenajú farby na našej vlajke: – „Naša vlajka predstavuje naše dane. Keď o nich hovoríme, červenáme sa, keď nám daňový úrad napíše, že máme nedoplatky, zbledneme, a keď zaplatíme, zmodrieme.“ Američan sa usmeje: – „U nás je to to isté,“ hovorí, „len pri tom ešte vidíme hviezdičky!“
Východňar, na Kube v časoch kubánskej revolúcie v predajni potravín. Hladný, smädný a bez peňeži. Sleduje domácich bradatých chlopov, jak prídu gu pokladni, pokladnička spočíta nákup a povi keľo pesos. Chlop sebe prejdze z ruku po bradze i povi " Cubanos partizanos ", pokladnička ľem žmurkne a un idze bez placeňa het. I Východňar pošol nabrac tovaru, prídze gu pokladni, pokladníčka zrachuje i hutori: "ošedzešattri pesos". Vyhoľený Východňar sebe prejdze z ruku po bradze i hutori " Cubanos partizanos", a pokladnička naňho " a dze brados ?", na to vun rozkapča nohavice, ukáže sersan i pocichi hvari " tajnos agentos".
Rozchod amerických železníc je 1435 mm (4 stopy a 8,5 palcov). Ale prečo práve toľko? Odpoveď je jednoduchá, rozchod je presne taký, ako rozchod anglických železníc. Dôvod: prvé americké železnice začali stavať prisťahovalci z Anglicka. Teraz treba hľadať odpoveď na otázku, prečo sa v Anglicku začal používať tento rozchod. Dôvodom bolo, že v Anglicku sa prvé vozidlá vyrobili podľa vzorov a projektov cestných vozidiel. Vzniká ďalšia otázka: prečo mali cestné vozidlá tento rozchod? Odpoveď je logická, ak by mali iný rozchod, rýchlo by sa na anglických cestách zničili. Na týchto boli totiž dve ryhy, ktoré za storočia vyhĺbili staršie vozidlá. Vieme však, že prakticky všetky dláždené cesty v Anglicku vybudovali Rimania a tieto ryhy pochádzali od ich vozov, či civilných alebo bojových. Už Rimania mali normy pre cesty a bojové vozy, čiže tieto boli všade rovnaké a tak aj vzdialenosť rýh bola rovnaká, čo prinútilo starovekých konštruktérov tieto normy dodržovať. A prečo si Rimania zvolili práve túto vzdialenosť? Dôvod bol jednoduchý, táto šírka je potrebná k tomu, aby sa zadky dvoch koní zmestili pohodlne pred vozy Rimanov. Dospeli sme ku konečnej odpovedi: rozchod 1435 mm určila šírka zadku dvoch rímskych koní. Podarilo sa tak vyriešiť jednu záhadu moderného sveta, takže ako prídavok: Iste každý videl dve rakety na boku amerických vesmírnych rakiet - sú to štartovacie rakety Solid Rocket Boosters - SRB. Rakety vyrába firma THIOKOL v Utahu a konštruktéri chceli mať rakety oveľa hrubšie. Problém bol v tom, že rakety sa museli na miesto štartu dopraviť vlakmi po tratiach, kde je niekoľko tunelov. Rakety sa teda museli prispôsobiť prechodovému prierezu železnice. Záver: rozmery rakiet, vyrábaných najmodernejšou technológiou určila v konečnom dôsledku šírka zadku rímskych koní.