Na pláž vylezie z vody potápač a nesie v náručí obrovskú perlu. - Kde si ju vzal? - čudujú sa ľudia na pláži. - Tam dole na dne ich je celá kopa, - vysvetľuje šťastný potápač. Ľudia sa hneď nahrnú do obchodu s potápačskými potrebami a vykúpia všetky neoprény a kyslíkové bomby. - Teda, pán vedúci, to bola dnes zase tržba, - hovorí predavačka. - Áno, to bola, - pritaká vedúci, - Tak je to vždy, keď sa syn prejde po pláži v neopréne s tou sklenenou guľkou.
Muž na smrteľnej posteli sa pýta: – 'Žena moja, tu si?' – 'Tu som, muž môj.' – 'Svokra moja, tu si?' – 'Tu som, zať môj.' – 'Deti moje, tu ste?' – 'Tu sme, otecko náš.' – 'Tak na čo, do čerta, sa svieti na chodbe?!'
Ranné vstávanie: 6:57 – 'Treba vstávať!' 7:00 – 'Na tri vstanem! …Raz… Dva…' 9:55 – '…eeejej, do čerta!!!'
Mäsiar má kúsok pred fajrontom a ostalo mu jedno kura, ktoré by sa rád zbavil. Pribehne chlapík a akoby zázrakom sa pýta: – 'Máte kura?' Mäsiar: – 'Áno.' A vytiahne kura z chladničky, hodí ho na váhu: – 'Kilo 20. Môže byť?' Chlapík: – 'A väčšie nemáte?' Mäsiar vráti kura do chladničky, vytiahne to isté, trocha ho otočí, nenápadne pritlačí na váhu a hovorí: – 'Kilo 70. Môže byť?' Chlapík: – 'Super! Prosím si obe!'
Chlapík s holou hlavou a drevenou nohou bol pozvaný na maškarný ples. Nevedel, čo si má obliecť, tak napísal požičovni, aby mu poradili a vypomohli. Zakrátko mu došiel balík s krátkym vysvetlením: – 'Vážený pane, zasielame vám pirátsky oblek – bodkovanú šatku na hlavu, a s vašou drevenou nohou budete vyzerať presne ako pirát.' Toto ho urazilo a odpíše: – 'Takáto výbava iba zvýrazní moju invaliditu a postih.' Požičovňa mu o pár dní poslala ďalší balík s listom: – 'Vážený pane, prepáčte nám za poslednú zásielku. Tu vám zasielame háb mnícha. Róba vám zakryje drevenú nohu a vaša holá hlava bude presne ako to majú mníši.' To ho rozčertilo ešte viac a odpíše: – 'Takáto výbava odvedie pozornosť z mojej drevenej nohy na moju plešatú hlavu!' Za pár dní mu došiel menší balík, v ktorom bola iba čokoládová poleva, drvené oriešky a list: – 'Vážený pane, tu vám zasielame čokoládovú polevu, ktorú si nalejte na vašu plešivú hlavu, pokropte orieškami a tú drevenú nohu si strčte do riti – a budete vyzerať ako čokoládový nanuk.'
Slovenský Maďar sa zamestnal u deratizačnej firmy. Príde k dverám, zazvoní a hovorí: - Hľadám myša. - Ktorého Miša? Zuzinho brata? - Nem Zuzin brat, ale potkanov sestra.
Vážení, neviem, či nakupujete v hypermarkete, ale toto vám môže byť užitočné. Chcem vás varovať pred niečím, čo sa mi stalo. Stal som sa obeťou šikovných podvodníčok. Ako podvodníčky pracujú dve pekné 20-ročné dievčatá. Prídu k vášmu autu, keď dávate nákup do kufra. Začnú vám umývať sklo a ich prsia vypadávajú z blúzky. Kto by sa nepozrel, že? Keď im poďakujete a ponúknete peniaze za prácu, povedia nie a požiadajú vás, či by ste ich nezaviezli k ďalšiemu supermarketu. Keď súhlasíte, obe sa posadia na zadné sedadlo. Počas cesty sa začnú navzájom sexuálne dráždiť. Potom jedna z nich prelezie na predné sedadlo a obšťastní aj vás, zatiaľ čo druhá vám ukradne peňaženku. Moju peňaženku mi ukradli minulý pondelok, v stredu a dva razy vo štvrtok.
Pracovník banky: — „Dobrý deň, pane! Ako vám môžeme pomôcť?“ Klient: — „Dobrý deň. Dostal som dedičstvo a chcel by som si vybrať peniaze, ktoré mi prišli na účet.“ Pracovník banky: — „Samozrejme. Máte tam naozaj peknú sumu — rovných päť miliónov euro. A keď už ste tu, nechceli by ste si založiť termínovaný účet, vstúpiť do našich podielových fondov, pripoistiť sa na dôchodok alebo — a to je teraz naozaj výhodné — kúpiť si štátom garantované dlhopisy?“ Klient: — „Obávam sa, že ste mi zle rozumeli. Ja som hovoril, že som dedil… nie že som debil.“
Realitný maklér predstavuje záujemcom byt na sídlisku: — „Tento byt má výhody aj nevýhody. Nevýhoda je, že z jednej strany je chemická továreň a z druhej bitúnok.“ — „A výhoda?“ pýta sa záujemca. — „Výhoda je tá, že vždy viete, z ktorej strany fúka vietor…“
V slovenskom hoteli sa ubytuje Arab. Vyjde na balkón a začne si prášiť koberec. Popod okná ide slovenský bača s ovcami. Pozrie hore a zakričí: — „No čo, Aladin, neštartuje?“