Aký starý je váš syn
Otázka: „Aký starý je váš syn, ten, čo s vami žije?“ Odpoveď: „Tridsaťosem, alebo tridsaťpäť, teraz presne neviem.“ Otázka: „A ako dlho s vami žije?“ Odpoveď: „Štyridsaťpäť rokov.“
Otázka: „Aký starý je váš syn, ten, čo s vami žije?“ Odpoveď: „Tridsaťosem, alebo tridsaťpäť, teraz presne neviem.“ Otázka: „A ako dlho s vami žije?“ Odpoveď: „Štyridsaťpäť rokov.“
Príde koniec sveta na Slovensko, poobzerá sa a hovorí: – „Tu už som asi bol, či?“
- Keď žena schudne, je zamilovaná. Keď priberie, je šťastná. A keď zapne stierače, chystá sa odbočiť doprava.
Spýtali sme sa desiatich žien na materskej, čo robia vo voľnom čase. Sedem z nich nerozumelo otázke, dve zaspali a jedna sa ešte stále smeje.
Čo hľadá jednoruký v meste? … Second-hand.
ON: 'Poď ku mne 🙂' ONA: (príde, celá natešená) ON: 'Zatiahni žalúzie 🙂' ONA: (zatiahne) ON: 'Poď pod perinu 🙂' ONA: (nažhavená, ide) ON: 'A teraz kukaj, ako mi svietia hodinky!'
Hlásenie na letisku: - Ospravedlňujeme sa pasažierom letu do Amsterdamu za omeškaný štart. Pilotovi sa nepáčil zvuk pravého motora, pretekajúca nádrž na ľavom krídle a odtrhnutá klapka. Trvalo tri hodiny, kým sme zohnali pilota, ktorému to nevadilo.
- Tak čo, pán Novák, aká bola dovolenka pri mori? - Bol to horor! Celé dva týždne nonstop pršalo. - Ako to? Vidím, že ste opálený. - To nie je bronz, ale hrdza.
- Jedno pivo a hotdog s horčicu... - A máš ošemnac? - Ci pana, ta dajce s kečupom..."
Na súde: „Tak, babička, porozprávajte nám pekne podrobne, ako sa to celé zomlelo.“ Babička začne: „No, bolo krásne, slnečné popoludnie, tak som sa vybrala na prechádzku do parku. Sadla som si na lavičku a vyhrievala sa, keď okolo prešiel fešný mladý muž a spýtal sa, či si môže prisadnúť. Tak som povedala, že jasné. Po chvíli sa zrazu posunul bližšie a objal ma okolo ramien.“ Žalobca: „Bolo vám to nejako nepríjemné? Dali ste najavo odpor?“ Babička: „Áááále, čoby, vybavili sa mi spomienky na mladosť – aké to bolo krásne…“ Sudca: „A čo bolo ďalej?“ Babička: „Potom mi jednou rukou začal rozopínať blúzku a keď som sa nebránila – veď prečo aj – začal sa druhou rukou približovať pod sukňu. A keď už bol skoro pri nohavičkách, zrazu sa odtiahol a zakričal: ‚Prvý apríl!‘ Tak som ho zabila, hajzla jedného!