Pýta svojej tety
Malé dieťa sa pýta svojej tety: – 'Teta, a prečo ešte nemáš deti?' Teta odpovie: – 'No, lebo bocian mi ich ešte nepriniesol.' Dieťa sa zamyslí a potom sa spýta: – 'A skúsila si vymeniť vtáka?'
Malé dieťa sa pýta svojej tety: – 'Teta, a prečo ešte nemáš deti?' Teta odpovie: – 'No, lebo bocian mi ich ešte nepriniesol.' Dieťa sa zamyslí a potom sa spýta: – 'A skúsila si vymeniť vtáka?'
Mladý muž oznámil, že odmieta pracovať, pretože sa narodil bez vlastného súhlasu.
Otec poslal neposlušného syna skoro spať, ale z izby sa ozve: - Mám smäd, mohol by si mi priniesť pohár vody? Otec si tvrdo stojí za svojím slovom a zavolá na syna: - Nie! Mal si sa napiť skôr. Zhasnúť a spať! O päť minút chlapec opäť volá, že je smädný a želal by si pohár vody. Otec je ale neoblomný a hovorí: - Povedal som ti, že nie. Choď spať. Ak sa ešte raz ozveš, prídem ti dať po zadku. O päť minút sa z detskej izby ozve: - Oci? Keď ma prídeš zbiť, mohol by si mi rovno priniesť aj pohár vody?
Malá Anička zdvihne telefón, z ktorého sa ozve: - Mohla by si mi dať k telefónu ocka? Anička sa spýta, kto volá. - Tu je ockov šéf, - odpovie hlas v telefóne. - A ktorý? Ten plešatý kretén alebo ten tučný idiot?
Otec sa oblieka do spoločenského obleku a vyčíta svojim deťom: - Iné deti cez deň unavia svoju maminku tak, že večer už nemá síl ešte niekam ísť. Ale na vás sa nedá vôbec spoľahnúť.
Dcérka sa pýta mamičky: — „Mami, aj ty si si kedysi želala princa na koni?“ Mamička sa pousmeje: — „Áno, dcérka… ale, žiaľ, prišiel len ten kôň.“
Dievčatko sa pýta mamičky: „Mami, ako vznikli ľudia?“ Matka odpovedá: „Boh stvoril Adama a Evu, mali deti a tak sa začalo ľudstvo.“ O dva dni neskôr sa dievčatko pýta toho istého otca: „Tati, ako vznikli ľudia?“ Otec odpovedá: „Pred mnohými rokmi sa ľudia postupne vyvinuli z opíc, a tak sa začalo ľudstvo.“ Dievčatko je úplne zmätené z týchto dvoch odpovedí, vracia sa k matke a pýta sa: „Mami, ty si mi povedala, že ľudstvo vzniklo pomocou Boha, ktorý stvoril Adama a Evu, ale otec mi hovoril, že vzniklo z opíc…?“ „No, moja drahá,“ usmeje sa matka, „je to veľmi jednoduché. Ja som ti rozprávala, ako vznikla rodina z mojej strany…“
Mama: „Nalial si už vodu do akvária?“ Syn: „Nie, mamička, rybičky ešte nevypili tú starú.“
— „Igorko, ja som už ako bábätko bola inteligentná. V deviatich mesiacoch som už behala.“ — „A tomu hovoríš inteligentná?“ diví sa Igorko. „To ja som sa ešte v troch rokoch nechával nosiť.“
Mama hovorí Jurkovi: — „Neškľab sa na toho buldoga.“ Jurko na to: — „Ale, mami, on si začal!“