Telefonát na psychiatrickú kliniku: – Haló, povedzte mi, prosím, je človek, ktorý každé ráno o šiestej reve ako debil a trúbi na trúbu, kým celý barák nezobudí, normálny? – To samozrejme nie je! – odvetí službukonajúci doktor. – Tak prídite a odveďte si toho psychopata! – Už aj štartujeme, na akú adresu? – Kutuzovova 8, Bratislava, Vojenský útvar 5413.
Na zastávke sa stretnú dvaja kamaráti z vojny. „Tak čo, už si sa oženil?“ „Ešte nie.“ „A na čo čakáš?“ „Na autobus.“
Bavia sa dvaja vojaci: – „Už si počul, že v Rusku ukradli vodíkovú bombu?“ – „A na čo je to?“ – „Ako na čo? Taká stojí 100 miliónov dolárov!“ – „Do čerta, keby mi tak spadla na dvor!“
List pánovi prezidentovi Vysoko vážený pán prezident, obraciam sa na Vás s prosbou o oslobodenie od povinnej vojenskej služby vzhľadom na zložitú rodinnú situáciu, v ktorej sa nachádzam: Mám 24 rokov a oženil som sa s vdovou vo veku 44 rokov. Moja manželka má dcéru vo veku 25 rokov. Zhodou okolností sa stalo, že sa s touto dcérou mojej manželky oženil môj otec, čím sa stal mojím zaťom, lebo si vzal moju dcéru. V tejto súvislosti je moja dcéra zároveň aj mojou macochou. Mojej manželke a mne sa v januári narodil syn; toto dieťa je bratom manželky môjho otca, teda jeho švagrom. Zároveň, ako brat mojej macochy, je aj mojím strýkom, čo znamená, že môj syn je mojím strýkom. Manželka môjho otca, teda moja dcéra, porodila na Veľkú noc chlapca, ktorý je zároveň mojím bratom, lebo je synom môjho otca, a zároveň aj mojím vnukom, pretože je synom dcéry mojej manželky. Som teda bratom svojho vnuka a vzhľadom na to, že som manželom svokry otca tohto dieťaťa, som v postavení otca svojho otca a zároveň aj brata jeho syna. Som teda sám sebe dedkom. Z týchto dôvodov Vás, vážený pán prezident, prosím o odpustenie vojenskej služby, lebo, ako je známe, zákon nedovoľuje povolať do armády súčasne dedka, otca i syna z jednej rodiny. Verím, pán prezident, že prejavíte pochopenie pre moju situáciu.
Syn ide na vojenskú službu, a tak mu otec dá poštového holuba, aby mohol posielať domov správy. Po troch mesiacoch sa syn dostane domov a pýta sa rodičov, prečo mu neposlali buchty, o ktoré žiadal v liste. Oni mu zase vyčítajú, že o sebe nedal vôbec nič vedieť. Vtom niekto zaklope na dvere a otec ide otvoriť. Po chvíli sa vráti, dá synovi poriadnu facku a hovorí: - Nabudúce, keď budeš posielať poštového holuba, tak mu rozviaž krídla, pretože sem prišiel pešo.
— „Vojak! Včera som vás nevidel na tréningu maskovania!“ — „Ďakujem, pane!“