Nahý muž stojí pred zrkadlom. Dlho sa pozerá na svoju neoholenú tvár, hruď zarastenú ako gorila, podliate oči, ovisnutú kožu, pivné brucho, tenké, krivé nohy… Potom sa pozrie na posteľ, kde leží krásna mladá žena, a zahundre si popod nos: — „Bože, ako môže niekto až tak bažiť po peniazoch?!?“
Tri ženy idú z diskotéky domov a vezmú to skratkou cez cintorín. Zrazu začne fúkať strašný vietor, ženy sa zľaknú a utekajú ozlomkrky domov. Na druhý deň sa rozprávajú ich muži: — „Chlapi,“ hovorí prvý, „tie ženy nás podvádzajú! Moja prišla domov celá rozgajdaná.“ — „To je nič,“ hovorí druhý, „moja mala špinavé nohavičky!“ — „Chlapi,“ hovorí tretí, „to je nič, moja prišla domov polonahá a okolo pleca mala fialovú stuhu s nápisom: ‚Nikdy na teba nezabudneme, kolegovia z práce!‘“
— „Aký je rozdiel medzi poslancami a holubmi?“ — „Žiadny… Z výšky na nás serú a strieľať ich je zakázané!“
Učiteľka sa pýta detí v škole, kde pracuje ich otecko. Zuzka: — „Môj otecko je právnik.“ Jožko: — „Môj tatko je lekár.“ Števko: — „A môj robí v gay-bare striptéra, tancuje nahý pri tyči!“ Učiteľka ho po hodine osloví a pýta sa: — „Števko, a to vážne?“ Števko smutne odpovie: — „Ale nie… hrá futbal za Slovan, len som sa hanbil pred spolužiakmi to povedať.“
Manželia hrajú golf. Pri jednom odpale preletí loptička sklom terasy do blízkeho domu. Vedomí si svojej viny, idú sa ihneď ospravedlniť majiteľovi. Volajú, ale nikto im neodpovedá. Dívajú sa teda cez rozbitú terasu dovnútra a na stolíku vidia rozbitú krásnu fľašu. Vedľa stojí pomerne atraktívny muž s turbanom na hlave. — „Ste majiteľom domu?“ pýtajú sa. Muž chvíľu hľadí a potom povie: — „Nie, ja som bol tisíc rokov uväznený v tejto fľaši a teraz niekto odpálil golfovú loptičku, rozbil fľašu a oslobodil ma.“ — „Óóó, takže ste duch z fľaše,“ hovorí manžel. — „Správne. Splním vám dve želania, tretie si nechám pre seba.“ Manžel si rýchlo praje: — „Super! Chcel by som plat milión eur ročne po zdanení.“ — „Splnené. A aké je druhé želanie?“ Manželka: — „Aby sme mali vždy na stole tie najlepšie jedlá a nápoje.“ — „Zaiste. No a teraz moje prianie,“ hovorí duch. — „Tisíc rokov som bol uväznený vo fľaši a nemal som žiadnu ženu. Prial by som si teraz užiť zvyšok dňa s vašou manželkou.“ Manželia rozpačito súhlasia. Manžel ide na golfové ihrisko a ona s duchom do spálne. Keď sú práve v najlepšom, duch sa pýta ženy: — „A aký starý je tvoj manžel?“ — „37.“ — „A to ešte verí na duchov z fľaše?“
Pracovník banky: — „Dobrý deň, pane! Ako vám môžeme pomôcť?“ Klient: — „Dobrý deň. Dostal som dedičstvo a chcel by som si vybrať peniaze, ktoré mi prišli na účet.“ Pracovník banky: — „Samozrejme. Máte tam naozaj peknú sumu — rovných päť miliónov euro. A keď už ste tu, nechceli by ste si založiť termínovaný účet, vstúpiť do našich podielových fondov, pripoistiť sa na dôchodok alebo — a to je teraz naozaj výhodné — kúpiť si štátom garantované dlhopisy?“ Klient: — „Obávam sa, že ste mi zle rozumeli. Ja som hovoril, že som dedil… nie že som debil.“
Žil raz jeden kráľ a ten mal krásnu dcéru. Jedného dňa sa im na zámku upchala kanalizácia, a tak zavolali inštalatéra. Keď prišiel, princezná mu nenápadne pošepkala: — „Otec ti bude za prácu ponúkať všeličo – zlato, striebro, peniaze, slivovicu… Ale ty nič neber. Požiadaj ho len o starú, hrdzavú podkovu.“ Inštalatér niekoľko hodín čistil kanály. Keď skončil, kráľ mu ponúkal zlato, šperky, peniaze aj slivovicu, no inštalatér trval na tom, že chce iba starú hrdzavú podkovu. Kráľ mu ju so zjavnou nechuťou podal. Keď inštalatér odišiel, kráľ spokojne vraví dcére: — „Tak čo, dcéra moja, dobre sme s ním vybabrali, čo?“
Študent si chcel v univerzitnej jedálni sadnúť na voľné miesto vedľa profesora, no ten odvrkol: — „Labuť nemôže byť priateľom svine.“ — „Dobre teda, tak ja odletím,“ odpovedal študent. Profesora odpoveď natoľko urazila, že sa rozhodol študenta „potopiť“ na skúške. Dal mu tie najťažšie otázky, no študent na každú odpovedal výborne. Profesor mu teda položil poslednú, rozhodujúcu otázku: — „Ideš po ceste a nájdeš dve vrecia. Jedno plné zlata, druhé plné rozumu. Ktoré si vyberieš?“ — „Vrece so zlatom,“ odpovedal bez váhania študent. — „Ja by som si vybral to s rozumom,“ víťazoslávne reagoval profesor. — „No vidíte, pán profesor, každý si vyberie to, čo mu chýba,“ pohotovo odvetil študent. Profesor od zlosti schmatol jeho test a vpíše: "truľo". Študent sa bez pozretia poďakoval a odišiel. O chvíľu sa však vrátil: — „Prepáčte, pán profesor, podpísali ste sa mi… ale známku ste nenapísali.“
Blondínka čaká na autobus. Okoloidúci jej povie: — „Tu autobus chodí len cez sviatky.“ Blondínka odpovie: — „To je v poriadku, dnes mám narodeniny.“
Trump povedal: „Moje IQ je jedno z najvyšších – a vy všetci to viete! Prosím, necíťte sa hlúpo alebo neisto. Nie je to vaša chyba.“